A+ A A-

 

P6146206V sobotu 14. júna 2014 sa na námestí v Bošáci uskutočnilo slávnostné odhalenie busty rodáka z Bošáce, gen. Štefana Jurecha. Odhalenie zorganizovala obec Bošáca s rodinou generála Jurecha zastúpenou synom podplukovníkom v. v. Marcelom Jurechom pod záštitou GŠ OSSR, ktorý zastupoval plk. gšt. Ing. Martin Stoklasa. Prítomní boli zástupcovia vojenského diplomatického zboru akreditovaní na Slovensku / USA, Ruskej federácie, Nemecka/, zástupcovia Klubu generálov pod vedením bývalého NGŠ OSSR genpor. v. v. Ing. Petra Vojteka, medzi ktorými nechýbal čestný predseda genpor. v. v. Ján Husák, ZVSR pod vedením prezidenta plk. v. v. Tomáša Šveca, SZPB na čele s podpredsedom plukovníkom Dr. Jurajom Drotárom, viceprezident Slovenského leteckého zväzu gen. Dr. M. R. Štefánika pán Ing. Peter Matejčík, CSc., zástupcovia ÚPN. Podujatia sa zúčastnili aj členovia NRSR pani poslankyňa JUDr. Anna Vitteková, pán poslanec Mgr. Dušan Bublavý, ďalej pán predseda MS Ing. Marián Tkáč PhD. a ďalší hostia.

 

P6146224S prejavmi vystúpili genpor. v. v. Ing. Peter Vojtek, predstaviteľ ÚPN a ÚR SZPB plk. v. v. Dr. Juraj Drotár. Generál Vojtek vo svojom vystúpení vyzdvihol osobnosť gen. Jurecha, ako slovenského vlastenca, vojaka, ktorý bojoval v oboch svetových vojnách. V prvej v radoch 71. Trenčianskeho pešieho pluku, v druhej okrem iného velil rýchlej divízii Slovenskej armády. So svojou divíziou chystal prechod na sovietsku stranu, ktorý sa neuskutočnil. Po návrate na Slovensko bol sledovaný. Nepodaril sa mu ani pokus dostať sa na povstalecké územie a snaha pripojiť sa k SNP. Gestapom bol zatknutý, vypočúvaný a na jar 1945 popravený v koncentračnom tábore Flossenburg v Nemecku.
V programe odznel aj príhovor staršieho kaplána Multifunkčného práporu Hlohovec poručíka Jána Magyara, ktorý vyzdvihol odvážne a zodpovedné konanie generála Štefana Jurecha v časoch 2. svetovej vojny. Vojenský duchovný vyzdvihol generálovu statočnosť a odvahu v boji proti fašistickej ideológii a apeloval, aby aj súčasné generácie sa inšpirovali odkazom slávneho bojovníka za slobodu.
P6146239Genpor. Vojtek odovzdal starostovi obce Bošáca Mgr. Danielovi Juráčkovi menovací dekrét Klubu generálov SR o menovaní generála Jurecha za svojho čestného člena in memoriam.
Bustu slávnostne odhalil jeho syn pplk. v. v. Ing. Marcel Jurech , spoločne so starostom obce. Delegácia obce, vojenských pridelencov na Slovensku a klub ZVSR Nové Mesto nad Váhom spoločne s Oblastným výborom SZPB a pán poslanec NRSR Mgr. Dušan Bublavý položili k buste vence vďaky. V záverečnom poďakovaní syn generála Jurecha, pplk. v. v. Ing. odhalenie tabuleMarcel Jurech okrem iného povedal ,,konečne má otec svoje pietne miesto, kde sa budem môcť ísť pokloniť jeho pamiatke´´. Busta bola vytvorená z prostriedkov syna pplk. v. v. Ing. Marcela Jurecha. Podiel na vybudovaní tohto pamätného miesta má aj Obec Bošáca. Nemalou mierou sa o osadenie busty generála Jurecha zaslúžil i člen klubu Nové Mesto nad Váhom plk. v. v. Ing. Vladimír Repčík a Oblastný výbor SZPB v Novom Meste nad Váhom.
Slávnosť vhodne doplnilo vystúpenie vojenskej hudby Banská Bystrica a miestneho folklórneho súboru Kasanka z Moravského Lieskového.

Fotografie zo slávnosti tu

 

Slávnostný príhovor genpor. v. v. Ing. Petra Vojteka,
ktorý najviac priblížil historický význam skutkov a jednotlivé etapy života generála Štefana Jurecha.

Vážené dámy, vážení páni, občania a rodáci obce Bošáca, príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky, klubu KG SR, zástupcovia NRSR
Zišli sme sa, aby sme vzdali hold významnej osobnosti moderných vojenských dejín Slovenska, znamenitému vojakovi, slovenskému vlastencovi, bošáckemu rodákovi generálovi Štefanovi Jurechovi tým, že dnes slávnostne odhalíme jeho bustu v jeho rodnej obci Bošáca.
Som neobyčajne potešený, že slávnostným odhalením busty generála Štefana Jurecha došlo k akémusi symbolickému obnoveniu jeho povedomia nielen vo všeobecnosti v slovenskej spoločnosti, ale aj v jeho rodisku.
hostiaŠtefan Jurech bol výborným vojakom, účastníkom oboch svetových vojen, v 1. svetovej vojne ako záložný dôstojník c. a k. rakúsko – uhorskej armády a v 2. svetovej vojne už ako vysoký dôstojník a generál slovenskej armády. Štefan Jurech bol vojakom troch armád, rakúsko – uhorskej, československej a naposledy slovenskej. Jeho príslušnosť k armádam troch štátov nebola dôsledkom jeho slobodného rozhodnutia, ale dôsledkom zložitej medzinárodnej situácie v Európe prvej polovice 20. storočia, ktorá bola poznamenaná zánikom niektorých starých a vznikom nových štátov. Hektický vývoj v Európe naplno dopadol aj na Slovensko, ktoré sa po príslušnosti k Rakúsko – uhorskej ríši stalo v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia súčasťou Československej republiky a v rokoch 1939 až 1945 existovalo ako samostatná Slovenská republika pod kuratelou nacistického Nemecka. Štefan Jurech napriek všetkým týmto peripetiám ako vždy zostal verný svojej vlasti, Slovensku. Vždy zostal hrdým bošáčanom.
Je mi veľkou cťou, že mám možnosť pri tejto významnej udalosti uviesť niekoľko poznámok k neobyčajne bohatému, predovšetkým vojenskému životu Štefana Jurecha, ktorý bol predčasne ukončený jeho zavraždením v koncentračnom tábore Flossenburg v roku 1945.
gen. Štefan JurechŠtefan Jurech bol už od útleho veku formovaný zásadne slovenským prostredím, svojou rodinou, ale aj svojou rodnou obcou Bošáca, kde sa narodil 9. júna 1898. Tu prežil ranné detstvo i dobu gymnaziálneho štúdia. Do Bošáce sa neustále vracal, tu žili jeho rodičia, ktorí sú tu i pochovaní. Pochádzal z mnohopočetnej rodiny, z chudobných pomerov tak, ako väčšina jeho rodákov, čo ho neskôr pozitívne poznačilo v jeho starostlivosti o obyčajných vojakov.
Štefan Jurech nesporne patrí k najvýznamnejším osobnostiam Slovenska, ktorý sa už počas 1. svetovej vojny prejavil ako vynikajúci vojak a odvážny frontový dôstojník, ktorý v závere vojny velil údernej rote. Za statočnosť a bojovú odvahu bol viac krát vyznamenaný. Patril k tzv. ,,stratenej" generácii, ktorá svoju mladosť prežila v zákopoch na frontoch svetovej vojny.
Po skončení 1. svetovej vojny sa Štefan Jurech ako mladý človek rozhodoval o svojej budúcnosti, pričom práve existenčné dôvody ho donútili, aby sa stal dôstojníkom z povolania. Že išlo o šťastnú voľbu sa ukázalo už o niekoľko rokov po tomto jeho zásadnom rozhodnutí. Ako nižší dôstojník pechoty bol svojimi nadriadenými hodnotený mimoriadne priaznivo, ako schopný dôstojník. Vďaka svojej silnej vôle, sebadisciplíne, nadaniu a schopnostiam sa mu podarilo ako prvému slovenskému dôstojníkovi, ktorý nebol legionárom a v poradí ako tretiemu Slovákovi, dostať na vytúženú pražskú Vojnovú školu a úspešne ju absolvovať v rokoch 1929 – 1932. Stal sa dôstojníkom generálneho štábu, zastávajúcim vysoké štátne funkcie. Krátko pred rozbitím Československa, ako príslušník všeobecnej čs. armády na jeseň 1938 zastával mimoriadne vysoký a zodpovedný post prednostu operačného oddelenia II. armády v Olomouci. Jeho vojenské a odborné schopnosti boli hodnotené ako nadpriemerné, vynikajúce, až excelentné. Pred rozbitím Československa v marci 1939 vykonával zodpovednú funkciu prednostu kabinetu vládneho delegáta Slovenskej krajiny pri pražskom Ministerstve národnej obrany.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v marci 1945 sa ako Slovák stal príslušníkom slovenskej brannej moci, ktorý bol poverovaný najvyššími vojenskými funkciami. Najprv velil V. zboru v Trenčíne, následne vykonával funkciu náčelníka štábu Hlavného vojenského veliteľstva v Bratislave. Od októbra 1939 bol veliteľom 2. divízie v Banskej Bystrici. Po reorganizácii armády bol od októbra 1940 náčelníkom štábu Veliteľstva pozemného vojska. Po nezhodách s ministrom Národnej obrany bol Štefan Jurech, už ako plukovník generálneho štábu, odoslaný ako vojenský atašé do Budapešti, pričom v tejto funkcii pôsobil aj v Rumunsku a neskôr aj v Taliansku. Od mája 1942 bol Štefan Jurech povolaný späť na Slovensko ako veliteľ Vzdušného úradu a Vzdušných zbraní. Ani vysoké posty v armáde ho nezmenili, Štefan Jurech nikdy nepodľahol módnemu politickému lákaniu tej doby, aby sa stal ,,ľudákom", vždy sa snažil vystupovať ako pravý profesionálny vojak, ktorý vie kriticky zhodnotiť celkovú situáciu v spoločnosti a vie rozoznať dobro od zla. K jednému z najvýznamnejších a najzásadnejších životných zlomov v živote Štefana Jurecha patrilo jeho nasadenie ako veliteľa Rýchlej divízie na východnom fronte v septembri 1942. Funkciu prebral v zložitej situácii, keď už pominuli prvotné úspechy nemeckej armády, ktorá postupne začala pod náporom Červenej armády ustupovať. Už v tej dobe v ňom dozrelo protinacistické myslenie a tak s viacerými príslušníkmi štábu divízie plánovali prechod Rýchlej divízie na stranu spojencov. Viaceré dôvody, medzi nimi nedostatočne rýchla reakcia ČA a veľmi pružná reakcia nemeckého velenia na zmenu na fronte, nakoniec neumožnila plánovaný prechod divízie. Príprava prechodu na sovietsku stranu však neskôr mala zásadný vplyv na ďalší Jurechov osud. Na východnom fronte sa Štefan Jurech dočkal povýšenia na generála II. triedy, zažil náročné bojové situácie, ústup divízie z Krymu. Po jeho príchode na Slovensko v roku 1943 bol plánovaný prechod divízie prezradený, Jurech bol po dobu niekoľkých mesiacov zaistený, držaný vo väzbe, ale Jurech bol po skončení trestného stíhania poverený už iba bezvýznamnou funkciou veliteľa Vojenského vedeckého ústavu. Sám Jurech však bol oslovený odbojom, Vojenským ústredím na čele s pplk. gšt. Jánom Golianom na spoluprácu. Jeho sledovanie represívnymi orgánmi mu ale neumožňovalo bližšie sa zapojiť do činnosti odboja. Aj napriek tomu súhlasil, že ako vojenský expert delegácie Slovenskej národnej rady odletí v lete 1944 do Moskvy. Že sa odlet delegácie nezdaril, nebola Jurechova chyba, ten sa k odletu dostavil. Neskôr už nemal možnosť sa zapojiť do odboja.
bustaPo zahájení Slovenského národného povstania sa Jurech pokúsil dostať na povstalecké územie, ale cesty k Banskej Bystrici už boli strážené nemeckými hliadkami, boli nepriechodné. Po Jurechovom návrate do Bratislavy bol zaistený Gestapom práve na základe nájdených spisov z vyšetrovania prechodu Rýchlej divízie na stranu ČA. Jurech bol odvezený do Berlína a neskôr spolu s generálmi Malárom, Viestom a Golianom umiestnení do koncentračného tábora Flossenburg, kde boli všetci na jar roku 1945 3. marca zbabelo popravení. Štefan Jurech až do konca svojho života zostal Slovákom, verný svojim ideálom a čestným dôstojníkom.
Som nesmierne rád, že nielen vojenská obec na Slovensku, ale aj širšia verejnosť a rodáci si uctievajú mimoriadneho vojaka Štefana Jurecha, čoho dôkazom je dnešné odhalenie jeho busty.
Generál Jurech zanechal po sebe dvoch synov Borisa a Marcela. Dnešného dňa sa dožil iba Marcel Jurech, ktorého pričinením spolu s pomocou obce Bošáca odhaľujeme bustu jeho otca generála Štefana Jurecha. V roku, keď si pripomíname 115 výročie jeho narodenia.

Obecný úrad - Bošáca 257, 913 07 Bošáca. tel.: 032 / 778 11 30 e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

webmaster, technický prevadzkovateľ - kontakt comtec@comtec.sk

WEBDESIGN, TVORBA WWW CB MEDIA, s.r.o., Hosted COMTEC s.r.o

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby